Ultašportovec Daniel Polman zdolal vlastnú verziu Tour de France s kompreskami ROYAL BAY

Ultracyklisti – teda cyklisti zdolávajúci extrémne vzdialenosti – sa neboja výziev. Daniel Polman sa rozhodol prejsť tohtoročnú trasu slávnej Tour de France bez akejkoľvek podpory, na vlastnú päsť. Celkom 21 etáp, vyše 3 300 kilometrov s brutálnym prevýšením viac ako 51-tisíc výškových metrov. Lenže to nebolo všetko – medzi jednotlivými etapami si pridal aj prejazdy, ktoré pelotón absolvuje v autách, a tak jeho celkový účet vystúpal na neuveriteľných 6 013 kilometrov, ktoré zvládol za 19 dní a 7 hodín.

Každý deň viac ako 300 km. S jedlom aj spaním na bicykli

Dan Polman štartoval symbolicky v rovnaký deň ako profesionáli – 5. júla. A do Paríža, na cieľové Champs-Élysées, dorazil skôr než oni.

Celý projekt pritom absolvoval bez sprievodu – všetko si viezol so sebou: oblečenie, náhradné diely, jedlo, nápoje. Denne najazdil v priemere cez 300 kilometrov, často v náročnom horskom teréne. Spal len krátko na odpočívadlách alebo v prírode a navigoval sa pomocou GPS. Všetko zvládol sám – bez mechanika, maséra alebo dodávky v pätách. Len on, bicykel a cesta.

A tiež kompresky ROYAL BAY, ktoré si na cestu vzal. Čierne kompresné lýtkové návleky ROYAL BAY Extreme zdobilo logo Ultra Tour, čo je možnosť, ktorú ponúkame komukoľvek – nechať si na kompresné návleky či podkolienky natlačiť vlastné logo, prípadne si povedať o vlastnú veľkosť.

Z logistického hľadiska išlo o úplne extrémne dobrodružstvo. Trasa zahŕňala všetky slávne stúpania Tour – Mont Ventoux, Galibier alebo Col de la Bonette. Teploty sa pohybovali od spaľujúcich letných horúčav po chladné horské noci, do toho dažde, protivietor aj psychická únava.

Posolstvo s presahom

Ultra Tour ale nebola len športová výzva. Polman chcel pripomenúť pôvodnú podobu Tour de France zo začiatku 20. storočia – vtedy cyklisti tiež jazdili sami, bez tímov, v etapách dlhých až 400 km. Projekt mal aj charitatívny rozmer – Polman jeho prostredníctvom podporil verejnú zbierku pre deti znevýhodnené chorobou či sociálnym prostredím.

„Tour de France je dnes obrí cirkus. Chcel som ju prejsť po svojom – ako osamelý jazdec, bez podpory, len s tým, čo si veziem,“ uviedol Daniel v jednom z rozhovorov po dojazde. A dodal: „Išlo mi o vnútornú výzvu, o návrat ku koreňom, ale aj o to ukázať, že človek zvládne viac, než si myslí.“